Skorý príchod jari

nedeľa, 23. marca 2014

Ako minulý, tak aj ten rok, sme mali začiatkom apríla naplánovanú vychádzku zameranú na prvé jarné kvety. V oboch prípadoch nám počasie ukázalo, že plány sú plány, ale rozhodujúce slovo má príroda. Vlani extrémne dlhá a na snehové zrážky bohatá zima spôsobila, že začiatkom apríla sme mohli náznaky prvých kvetov akurát tak vyhrabávať spod snehu. Tento rok zase pre zmenu prvé kvety začali kvitnúť už začiatkom marca. Aby sme stihli zachytiť druhy skorej jari, rozhodli sme sa zaradiť jednu vychádzku zameranú na pozorovanie rastlín navyše práve minulý víkend.

Našim cieľom bola Devínska Kobyla, lokalita okrem iného bohatá aj na rastlinstvo. Jej jedinečná poloha na rozmedzí nížinnej panónskej a hornatej karpatskej oblasti, blízkosť riek Dunaja a Moravy a v neposlednom rade aj bezprostredné napojenie na ľudské obydlia a záhrady má za následok mimoriadne pestré a druhovo bohaté rastlinstvo. Trasa našej vychádzky smerovala z Devína po modrej turistickej značke a ďalej po náučnom chodníku do Devínskej Novej Vsi. Takto sme mali možnosť navštíviť širokú škálu biotopov od otvorených lúk, lesostepi, cez presvetlené skupinky nízkych stromov, dospelé lesy až po hustý zápoj krovín.

Hneď na začiatku sme na skalnatých lúčkach nad Devínom mohli obdivovať poniklece. V porovnaní s obdobím spred dvoch týždňov boli poniklece veľkokveté už väčšinou odkvitnuté a ich miesto zaujali poniklece lúčne. Mali sme možnosť ich pozorovať po celej našej trase v extrémne vysokých počtoch. Nasledovali lúčky plné rozkvitajúcich hlaváčikov, v tieni schované fialky, pečeňovníky či modrice. V lesnej časti, kde v podraste dominovali najmä chochlačky sme objavili prvé veternice iskerníkovité a prezreli sme si exoticky vyzerajúce zubovníky. Tam sa nám podarilo zbadať aj posledné odkvitajúce snežienky.

Na chodníkoch sa prechádzali májky (Meloe sp.) – veľké čierne chrobáky s kovovým leskom typické pre túto lokalitu. Živia sa kvetmi a takto na jar sa milovníkom kvitnúcich rastlín ponúka často hrôzostrašný pohľad, ako skupinka májok mimoriadne efektívne likviduje napríklad kvety poniklecov. Aj my sme ku koncu nášho putovania boli svedkami takéhoto výjavu. Okrem májok sme vo svahoch v otvoroch ich nôr pozorovali aj cvrčky (Gryllus campestris). Na záver sme sa zastavili ešte na Sandbergu a povedali si pár slov aj o geologickom a paleontologickom významne tejto lokality. To je však už iná téma na ďalšiu vychádzku. Tešíme sa opäť na vás!

Zoznam pozorovaných kvitnúcich rastlín:
fialka (Viola sp.)
chochlačka (Corydalis sp.)
zubovník šupinatý (Lathraea squamaria)
veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides)
modrica (Muscari sp)
hlaváčik jarný (Adonis vernalis)
poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis)
poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
pľúcnik (Pulmonaria sp.)
pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis)
kosatec nízky (Iris pumila)
hviezdica prostredná (Stellaria media)
hluchavka purpurová (Lamium purpureum)
snežienka jarná (Galanthus nivalis)
prvosienka jarná (Primula veris), ľudovo petrklíč
hrachor jarný (Lathyrus vernus)
drieň obyčajný (Cornus mas)
púpava lekárska (Taraxacum officinale)
guľôčka (Globularia sp.)
bažanka trváca (Mercurialis perennis)

Comments are closed.