Cyklovýlet do bocianej obce Marchegg
sobota, 11. jún 2016
Druhý tohtoročný cyklovýlet sme začali pri Morave na začiatku Devínskej Novej Vsi. Hoci sme mali namierené na druhý breh rieky, najprv sme si zašli kúsok opačným smerom pod Sandberg. Ďalekohľad na statíve sme zaostrili na pestrých včelárikov, ktorým táto prastará piesková duna poskytuje každoročne ideálne podmienky na hniezdenie. Z krovia za nami nám zvukovú kulisu pripravil slávik a z diaľky sa nezameniteľne ozývala kukučka. Počas jazdy k cyklomostu sme sa ešte pristavili pri vŕbe, v ktorej štebotal sedmohlások.
Na najvyššom bode mosta sme sa pokochali výhľadom na lužné lesy v širokom zábere Moravy. Voda v nej bola kalná a dosť vysoká, pretože po výdatných búrkach je vysoký Dunaj, ktorý aj takto na diaľku ovplyvňuje svoje prítoky. Z mokradí sa presne podľa vzoru scénky z filmu Na samotě u lesa monotónne ozývali žaby kunky. My sme si o kus ďalej opäť rozložili ďalekohľad kvôli škorcovi lesklému a výraznej strnádke žltej. Po moste zatiaľ pobehoval trasochvost, nad luhmi krúžil sokol myšiar a vzduchom majestátne preplávala aj volavka popolavá. Bola to teda veľmi intenzívna pozorovacia chvíľka.
Na rakúskej pôde sme na suchých konároch stromu sledovali prilietajúce a odlietajúce vrany, strnádku lúčnu a trochu váhali, či je tretím operencom holub hrivnák alebo hrdlička poľná. Pozorovanie nám zvukovo spestrovala dlhá ária neviditeľného škovránka.
Od Schlosshofu, kde jeden z najmladších účastníkov výpravy našiel pero zo sovy, sme to potiahli bez zastavenia niekoľko kilometrov po okreske až k zámku v Marcheggu, priamo pod prvé hniezda najväčšej stromovej bocianej kolónie v Strednej Európe. Na mostíku ponad lenivé a leknami zarastené rameno Moravy si vykračovala volavka biela. Preštudovali sme si tabuľu s obrázkami početného vtáčieho obyvateľstva a k dispozícii boli mapy s krátkymi náučnými textami aj v slovenčine. Bicykle sme odstavili pri kolovej ohrade pre dobytok a vyšplhali sme sa do cieľovej stanice nášho výletu: drevenej vyhliadkovej plošiny určenej k pozorovaniu bocianov bielych. Z väčšiny obrovských hniezd vykúkali hlavičky troch-štyroch mláďat, ku ktorým majestátne prilietali rodičia s potravou ulovenou na okolitých lúkach. Na pasienku pod stromami sa pásli kravy s teliatkami a za nimi poskakovali škorce poľujúce na hmyz v ich truse. Najväčší zážitok nám pripravil odvážny samček strnádky žltej, ktorý dvakrát dlhodobo pózoval na zábradlí plošiny, švitoril a nechal sa fotiť a filmovať z polmetrovej vzdialenosti.
Za spiatočnú cestu sme si zvolili moravskú hrádzu a zahliadli sme na nej kavky, hrdličku záhradnú, straky, krúžiacu kaňu a vŕzgavo čvirikajúceho kanárika poľného. Približujúc sa k Slovensku sme striehli na orliaka morského, ale videli sme len veľkého myšiaka hôrneho a z hustého lužného porastu začuli trsteniarika, bažanta a strnádku trstinovú. Volavka popolavá nás skúmavo pozorovala rovno z chodníka. Cyklomostom sme sa napokon vrátili na slovenskú stranu rieky a dopriali sme si tekuté občerstvenie v bufete.
Zoznam pozorovaných druhov:
bažant obyčajný (Phasianus colchicus)
bocian biely (Ciconia ciconia)
volavka popolavá (Ardea cinerea)
beluša veľká (Ardea alba / Egretta alba)
kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
myšiak hôrny (Buteo buteo)
sokol myšiar pustovka (Falco tinnunculus)
hrdlička poľná (Streptopelia turtur)
hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto)
kukučka obyčajná (Cuculus canorus)
včelárik zlatý (Merops apiaster)
straka obyčajná (Pica pica)
kavka tmavá (Coloeus monedula / Corvus monedula)
vrana popolavá (Corvus cornix)
škovránok poľný (Alauda arvensis)
trsteniarik obyčajný (Acrocephalus palustris)
sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina)
škorec obyčajný (Sturnus vulgaris)
slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos)
trasochvost biely (Motacilla alba)
kanárik poľný (Serinus serinus)
strnádka lúčna (Emberiza calandra / Miliaria calandra)
strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus)
