Kurzy poznávania vtáčích hlasov na Železnej studničke sú už tradičnou súčasťou nášho jarného programu. Tento rok sme ich naplánovali v dvoch termínoch – apríli a máji. Ten aprílový sa konal počas posledného aprílového víkendu a aj počasie bolo typicky „aprílové“.
V sobotu už od skorého rána jemne pršalo a prehánky sa vracali počas celého dňa. Nad jazerami sa vznášal hustý opar, bufet bol zatvorený a výletníkov pramálo. Okolo tretej sme boli kvôli vytrvalému dažďu nútení zbaliť stánok a zrušiť poslednú vychádzku. Napriek počasiu sa nám však podarilo zaznamenať 22 druhov vtákov, medzi inými napríklad aj pre túto lokalitu nie úplne typickú žlnu sivú (Picus canus) a ozývajúcu sa kukučku obyčajnú (Cuculus canorus). Potešil nás aj netradičný prelet gagotajúcich husí divých (Anser anser).
V nedeľu bola situácia diametrálne odlišná. Celý deň svietilo slnko a na Železnú studničku prúdili davy návštevníkov. My sme okrem našich klasických štyroch vychádzok sprevádzali ďalšie tri: jednu ako súčasť Lesníckych dní 2014 na Partizánskej lúke, jednu pre skupinu poriadkumilovných geocacherov a jednu súkromnú pre výherkyňu v minuloročnej súťaži Lesníckych dní.
Prvá vychádzka bola sprevádzaná najmä hlasom drozdov a červienok. Tieto druhy už dávno hniezdia, takže sa zvyčajne ozývajú iba veľmi skoro ráno, alebo neskoro večer, prípadne po daždi. Práve sobotňajší dážď ich rozospieval, a tak si ich záujemcovia mohli vypočuť. Druhá vychádzka bola v okolí Partizánskej lúky. Priamo nad miestom stretnutia, pri vatre, lietali mlynárky dlhochvosté (Aegithalos caudatus), takže namiesto nudného úvodu sme začali rovno pozorovaním vtákov. Vybrali sme sa smerom na Klepáč. Cestou sme počuli pinky obyčajné (Fringilla coelebs), sýkorky veľké (Parus major), drozdy čierne (Turdus merula), drozdy plavé (Turdus philomelos) a nakoniec sme počuli aj muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis) a orieška obyčajného (Troglodytes troglodytes), ktorý sa s touto skupinkou nakoniec aj rozlúčil.
Tretia skupinka už bola nachystaná v areáli Rotundy. S ňou sme sa pozreli na kŕmiacich rodičov sýkoriek veľkých (Parus major), ozvali sa nám aj drozdy čierne (Turdus merula), králik ohnivohlavý (Regulus ignicapillus), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), muchárik bielokrký a dokonca aj kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix). Po tejto skupinke nasledovala naša najväčšia skupina, až 65-členná skupina geocacherov. Skupina mala možnosť vidieť malého králika ohnivohlavého, ďalej videli na konári sediace mláďa drozda plavého a nad hlavami preletieť myšiaky hôrne (Buteo buteo). A aspoň tým najmenším účastníkom sme cez ďalekohľad ukázali sýkorky veľké.
Pozorovania posledných skupiniek boli podobné. Najprv králik ohnivohlavý, potom, mláďa drozda plavého, zopár iných spevavcov – pinky, sýkorky, mucháriky bielokrké a nakoniec sme si ešte pozreli hniezdo sýkorky veľkej. Akcia bola počas víkendu veľmi úspešná a naučili sme rozpoznávať niektoré vtáky podľa spevu približne stovku ľudí.