Počas posledného novembrového dňa sa v maďarskom meste Tata neďaleko Komárna uskutočnil 13. ročník Festivalu divých husí. Mesto je položené na brehu veľkého jazera, na ktorom sa počas zimy zhromažďujú tisícky husí a spoločne tu nocujú. Úžasným zážitkom je pozorovanie ich ranného rozletu a večerného návratu.
Prišli sme ešte pred východom slnka, no parkovisko pri jazere už bolo takmer zaplnené. Vľavo oficiálny pútač festivalu.
V sobotnom zamračenom ráne nás na jazere privítal obrovský kŕdeľ divých husí, ktorý sa tu zdržuje už niekoľko týždňov. Pokiaľ k nim bude zima prívetivá, vydržia tu až do jari. Už len z letmého prezretia sme objavili husi divé, bieločelé i siatinné. Približne 20 minút po našom príchode sa do povetria zdvihlo niekoľko tisícok husí a za hlasného gagotu sa rozleteli do okolitej krajiny na pastvu.
Festival sa konal na samotnom brehu jazera. Dva veľké stany zastrešovali aktivity pre deti, informačno-predajný stánok MME (maďarský BirdLife partner), výstavu fotografií a prednáškovú miestnosť. Medzi nimi bolo množstvo menších stánkov. Tie prezentovali blízke chránené územia, ponúkali ornitologický tovar alebo občerstvenie. Cestičku lemovali náučné tabule v maďarčine aj angličtine s informáciami o lokalite a druhoch, ktoré sa tu dajú pozorovať.
Návštevníkom skrehnutým od raňajšieho chladu dobre padla ponuka teplých nápojov.
V stánkoch sa dali kúpiť najrôznejšie veci. Tento ponúkal viaceré kŕmidlá či odbornú ornitologickú literatúru.
Všetky sa snažili zamerať svoju ponuku najmä na hlavný dôvod konania festivalu – husi.
Dokonca aj stánky s netradičným sladkým ovocným občerstvením sa vedeli vynájsť.
Na samotnom veľkom jazere v Tate nocovalo 27 000 husí. Začiatkom tohto týždňa ich bolo zaznamenaných až 30 000, no vlna ochladenia pravdepodobne spôsobila ich presun na iné lokality. Dnes prebiehalo sčítanie husí v celom Maďarsku. Hneď ráno organizátori postupne telefonovali koordinátorom sčítania v iných častiach krajiny a pýtali sa na zaznamenané počty husí. Spolu bolo v tento deň zaregistrovaných až 336 000 husí. Najviac z nich – 150 000 na Hortobágy a priľahlých nádržiach na rieke Tisa.
Počas celého dňa prebiehalo v areáli festivalu množstvo sprievodných podujatí, napríklad krúžkovania. Tu ukážka lovu s dravcom. Dravec veľmi nespolupracoval…
V jednom z veľkých stanov bola výstava fotografií s vtáčou tematikou.
Nechýbalo množstvo aktivít pre deti, akými bolo kreslenie, lepenie, určovanie pierok či vedomostné hry. Tu preteky drevených husí.
Počas obeda sme si prezreli mesto. Nachádza sa v ňom veľa zaujímavých pamiatok. Okolo jazera je mnoho kanálov a náhonov na mlyny. Viaceré z nich sú ešte zachované či zrekonštruované.
Zašli sme aj k druhému, menšiemu, jazeru v meste. Na jeho brehoch sa rozprestiera nádherný starý anglický park.
Park je plný zaujímavých stavieb: letný zámoček Esterházyovcov, pekne zrekonštruovaná oranžéria, amfiteáter, umelá jaskyňa či falošné ruiny hradu. Mesto sa nachádza na mieste bývalých výdatných termálnych kúpeľov, ktoré využívali už starí Rimania.
Potom sme sa vrátili k jazeru. Okrem kŕdľov kačíc a husí sa na blízkom bahnistom brehu neúnavne kŕmil jeden hvizdák veľký (Numenius arquata).
Mali sme šťastie aj na vzácnejší druh. Vo veľkom zmiešanom kŕdli husí sa dali pekne pozorovať 4 jedince bernikly červenokrkej (Branta ruficollis). Hurá!
S ubúdajúcim svetlom sa breh jazera plnil pozorovateľmi a nad hladinou jazera sa začali objavovať prvé kŕdle.
Pri západe slnka bolo na brehu jazera aj niekoľko tisíc ľudí. Zaujala nás rôznorodosť zúčastnených: od ľudí doslova v maskáčoch až po slečny na vysokých opätkoch v umelých leopardích kožuchoch. Pre nás bola táto akcia veľmi pozitívnou skúsenosťou, že aj v našich podmienkach môže pozorovanie prírody aj v chladnom novembri vylákať von niekoľko tisíc ľudí. Celé podujatie bolo príjemným skĺbením pozorovania vtáctva, rôznych na prírodu orientovaných aktivít a v neposlednom rade prezentácie domácich produktov. Pre Slovákov je nemalou výhodou aj malá vzdialenosť od našich hraníc. Návštevu Festivalu divých husí v Tate môžeme len odporučiť.