Hneď po našom príchode do Národného parku Hortobágy a ubytovaní sme sa vybrali do pusty pozorovať vtáctvo.
Čím menej bolo svetla, tým viac žeriavov sa začalo objavovať.
Niektoré kŕdle preletovali pomerne nízko nad našimi hlavami.
Na druhý deň ráno sa niektorí z nás vybrali na vychádzku do okolia ubytovania.
Po raňajkách sme navštívili lokalitu Kócs, jedno z trochu území v národnom parku sprístupnených pre verejnosť.
Pozorovacie veže sú tu samozrejmosťou.
Potom sme sa presunuli do miestnej ZOO, ktorá sa zameriava na chov tradičných plemien domácich druhov zvierat.
Prasatá mangalice sa spokojne vyhrievali na obedňajšom slniečku.
Vo voliérach môžu návštevníci obdivovať napríklad aj rôzne druhy zvláštne operených či sfarbených holubov.
Okrem chovaných druhov zvierat sa v ZOO dajú pozorovať aj viaceré voľne žijúce vtáky priťahované dostatkom potravy a úkrytov, tu pipíška chochlatá (Galerida cristata).
Čierne ovce plemena racka v prítmí stajne vyzerajú trochu ako čerti.
Vahadlová studňa a v pozadí pasúce sa stádo sivého dobytka – obrázok typický pre maďarskú pustu.
Býky v ohrade určené na predaj.
Na dražbe ponúkali typické jedlá pusty: gulášovú polievku, mäso zo sivého maďarského dobytka a slambuc – jedlo, ktoré vymysleli pastieri práve tu na puste.
Slambuc trochu pripomína náš grenadír. Varí sa v kotli na ohni zo zemiakov, cestovín a slaniny. Keď sa odparí všetka voda, masa sa pomaly obracia, aby sa opiekla z každej strany. Hovorí sa, že slambuc je hotový vtedy, ak sa otočí presne 32-krát.
Po obede sme sa vybrali opäť do pusty. Pozreli sme si agátový lesík, v ktorom majú na jar domov havrany čierne a sokoly červenonohé.
V tomto čase sme tam zastihli netopiere vyletujúce z dutín v kmeňoch agátov.
Potom nás už malý vláčik odviezol na rybníky.
Už počas jazdy vláčikom naokolo prelietavalo množstvo vtákov, tak sme videli napríklad rybárika riečneho (Alcedo atthis) či kaňu močiarnu (Circus aeruginosus).
Z pozorovacích veží je výborný výhľad na okolité vodné plochy.
Okolie na pohľad pustého dreveného chodníka vedúceho ku krytom na rybníkoch sa len tak hemží vtákmi.
Na vodnej vegetácii sme pozorovali okrem iného aj trasochvosty biele (Motacilla alba),
v trstine fúzatky trstinové (Panurus biarmicus)
a chriašteľa vodného (Rallus aquaticus).
Potom sa naša pozornosť obrátila na prilietavajúce žeriavy.
Lietali nad hladinou rybníka a pomaly za hlasného ozývania v skupinkách zosadávali do vody.
Ráno sme sa vybrali pozorovať vtáctvo k rieke Tisa.
Pozorovali sme kačice, lysky, čajky, potápky a kormorány.
Našou poslednou zastávkou bolo moderné ekocentrum v Poroszló.
Ekocentrum je zamerané na rieku Tisu – históriu, jej využívanie, vybudovanie nádrží, jej okolie a najmä na miestnu faunu.
V suteréne sa nachádzajú veľké akváriá.
V nádržiach sú chované výlučne pôvodné druhy rýb, vrátane kedysi hojnej vyzy veľkej (Huso huso), najväčšej sladkovodnej ryby na svete.
Počas našej návštevy prebiehalo aj kŕmenie vydier, atrakcia pre návštevníkov.
Na vonkajšej nádrži sa zdržuje niekoľko kormoránov veľkých (Phalacrocorax carbo).
Viac o zájazde do Národného parku Hortobágy 2013 sa dočítate aj v našej správe zo zájazdu tu.
Správy a fotoreportáže z predchádzajúcich rokov: správa 2012, fotoreportáž 2012, správa 2011, fotoreportáž 2011.
Jesenný zájazd na Hortobágy je v našej ponuke aj v roku 2014, v termíne piatok – nedeľa, 3.- 5. októbra. Sledujte našu web stránku.