Letné splavy 2015
sobota, 27. jún 2015 a sobota, 4. júl 2015
Začiatok letnej sezóny je charakteristický zníženou aktivitou živočíchov, preto ani my v CK watching.sk nemáme toľko aktivít. Avšak úvod tohto leta bol iný. Ako novinku sme pre Vás pripravili dva zaujímavé splavy a napriek menším komplikáciám sme boli s výsledkom veľmi spokojní a určite sa to týmto rokom neskončí.
Náš prvý splav sa konal poslednú júnovú sobotu. Splavovali sme hlavný tok jednej z najväčších európskych riek, Dunaja. Viacerí ľudia boli prekvapení, že aj hlavný tok sa splavuje, hlavne z obavy pred pomerne hustou premávkou lodí. Tie však majú senzory, ktoré zachytia aj malé loďky, takže sme sa nemuseli báť. Mnohí mali strach z prípadného prevrátenia kanoe a pádu do mohutného toku. Aj ten je však pomerne ľahko zvládnuteľný. Podstatné je, aby sa človek nesnažil dostať kolmo k brehu, ale postupne, šikmo plával spolu s člnom, ktorý vo vode netreba prevracať, lebo keď sa doňho dostane voda, je príliš ťažký. Neplavci a horší plavci mali ako povinnú výbavu záchrannú vestu. Dunaj je mohutná rieka s masou vody, pred ktorou treba mať rešpekt, ale rozhodne sa jej netreba báť.
Keď sme prišli na miesto stretnutia v Bratislave, bolo ešte pomerne chladno. Zatiahnutá obloha nás z času na čas pokropila nejakou tou kvapkou. Zišlo sa nás 12, vrátane nášho sprievodcu Andreja. Šesť laminátových kanoe už čakalo naložených na prívese. Nasadli sme do mikrobusu a vyrazili smer Rakúsko. Začínali sme v národnom parku Donau Auen, pri mestečku Stopfenreuth, odkiaľ sme sa mali plaviť až do Bratislavy. Práve na týchto posledných kilometroch Dunaja v Rakúsku sa realizuje projekt, ktorý počíta s odstránením pevných (umelých) brehov a z Dunaja by sa mala v týchto miestach opäť stať búrlivá rieka s prírodnými brehmi a pôvodnými rastlinami a živočíšnymi spoločenstvami. Na zachovanie splavnosti rieky bude aj naďalej slúžiť neviditeľný kanál vybudovaný v hlavnom toku Dunaja. Andrej nám najskôr predstavil spomínaný projekt a územie národného parku a na brehu vysvetlil techniku pádlovania. Jednotlivé dvojice si následne vyskúšali túto techniku v malej zátoke pri brehu. Niekomu to išlo hneď, iným to trvalo dlhšie. Aj na samotné kolísanie loďky na hladine si bolo treba zvyknúť. Prechod zo stojatej vody do prúdu nebol ani zďaleka taký dramatický, ako mnohí čakali. Človek si po chvíli ani neuvedomí, že sa valí rýchlosťou 15 km/hod. Plavba prebiehala hladko. Jediné, na čo si bolo treba dať pozor, boli lode, ale nie kvôli vyhýbaniu sa im, ale kvôli vlnám. Stačilo však len pootočiť kanoe kolmo alebo šikmo na vlny a všetko bolo v poriadku. Andrej nám cestou ukazoval rôzne novovytvorené brehy a ostrovy s jemným pieskom, ktoré zo súše človek len tak neuvidí. Kulíky riečne ich však radi využívajú na nerušené hniezdenie. Na jednom riečnom ostrove, ktorý bol celý pokrytý druhom inváznej rastliny, sme si spravili prestávku a niekoľko otužilcov sa aj okúpalo. Počas tejto zastávky dokonca vyšlo slnko a rapídne sa oteplilo. Po ďalšej chvíľke plavby sme v diaľke zazreli črtať sa obrysy Devínskej Kobyly a na brale sa majestátne vypínajúcu zrúcaninu hradu Devín. Kvôli vlievajúcej sa rieke Morave do Dunaja sme museli na chvíľu vymeniť našu dovtedajšiu stranu plavby za druhú. Pod Devínom nám Andrej ukázal Slovanský ostrov. Je to riečny ostrov vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Sú na ňom jedny z posledných zvyškov dunajských lužných lesov a akýkoľvek pohyb je tu obmedzený na minimum. My sme mali možnosť pozrieť si ho z vodnej hladiny nielen na hlavnom toku, ale aj z jeho ramena. Ako sme sa postupne blížili k nášmu cieľu – Karloveskému ramenu, jedna loďka zazmätkovala, lebo sa dostala na rozhranie stojatej a tečúcej vody a prevrátila sa. Okúpaní účastníci však nestratili hlavu a dostali sa s loďkou k brehu. Stratili síce jedno pádlo a bolo im z vody chladno, ale brali to športovo. Od Rakúska sa pomaly začalo blížiť tmavé hrozivé mračno, preto sme posledných pár metrom museli poriadne zabrať. S pristátím poslednej loďky v prístave sa spustil lejak, ale všetci účastníci sa nakoniec v poriadku dostali po štvorhodinovom splave do cieľa.
Prvú júlovú sobotu sme si pre zmenu vybrali splav jedného z početných ramien Dunaja, konkrétne Mošonského Dunaja v Maďarsku. Na miesto stretnutia v Bratislave dorazili trinásti účastníci (štrnásteho sme ešte vyzdvihovali po ceste) plus sprievodca Andrej včas, ale zrejme vzniklo nedorozumenie pri objednávaní mikrobusu, lebo ten včas nedorazil. Našťastie sme nečakali dlho a ani sme sa nenazdali, už sme cestovali do Rajky v Maďarsku, odkiaľ sa vyrážalo. Deň bol už od rána slnečný a horúci. Ako výkričník nad nami visela výstraha 1.stupňa pred vysokými teplotami od SHMÚ, preto bolo dôležité, aby mali so sebou všetci účastníci dostatok vody, najmä kvôli dĺžke splavu, ktorá bola od predchádzajúceho takmer dvojnásobne dlhšia. Na brehu sme si podelili sedem laminátových kanoe s úžasnými názvami (Katarzia, Mršatky, Rainbow, Siedma loď…) a Andrej, ktorý mal tentoraz kvôli lepšej obratnosti samostatný kajak, nám opäť vysvetlil techniku pádlovania, lebo väčšina zúčastnených na predchádzajúcom splave nebola. Mošonský Dunaj sa charakterom podobá nášmu Malému Dunaju, ale je trochu kratší, užší a divokejší. Oproti hlavnému toku Dunaja je omnoho pomalší a nepomerne užší. Popri brehu sú často popadané stromy prevísajúce ponad hladinu, ktorým sa treba vyhnúť. A práve tieto stromy boli kameňom úrazu loďky Katarzia. Osadenstvo loďky sa dostalo pod jeden zo stromov a v snahe vyhnúť sa konárom sa naklonili a prevrátili. Tento raz bolo našťastie teplo, takže pád do vody nebol taký dramatický, ako pri prvom splave. Rozhodne to však nebolo nič príjemné. Hlavne, keď si ho o pár minút zopakovali. Ale čo je najdôležitejšie, nielen že pádlo nestratili, dokonca našli jedno navyše, čiže po minulom splave sme sa vlastne dostali na nulu. No a odvtedy prebiehala plavba hladko. Prvý úsek bol zo všetkých najprírodnejší. Vyžaroval z neho úžasný pokoj. Stromy popadané aj do polky rieky, nádherné zátoky, všade naokolo les. Nikde ani stopa po civilizácii. Skrátka totálna divočina. Kvôli vyšším teplotám, presahujúcim 30 stupňov, sme boli nútení dávať si častejšie prestávky na oddych spojené s kúpaním a občerstvením. Zozačiatku nás prúd pekne unášal, poriadne zaberať sme museli len miestami, ale ku koncu sa koryto rozšírilo a mali sme pocit, že stojíme. Tam už sme boli odkázaní viac-menej sami na seba. Počas plavby sme opäť videli pretvorené brehy činnosťou rieky, ale aj miestne obce aktívne využívajúce mnohé z riečnych výhod a samozrejme sa nám predvádzali viaceré druhy vtákov. Pred naším cieľom v mestečku Halászi bola veľká pláž plná rodín s deťmi, a kým počas celej plavby sme stretli pri vode minimum ľudí, tu sa objavilo množstvo motorových člnov a rôznych lodiek križujúcich vodu sem a tam, až sme mali problém pomedzi nich prekľučkovať. Ľudia si jednoducho užívali horúci deň naplno. Po vylodení sme si nenechali ujsť vynikajúcu maďarskú kuchyňu, nasadli sme do mikrobusu a na mnohých účastníkov prišiel pochopiteľný útlm po tomto náročnom horúcom dni strávenom na vode. Ohlasy boli poväčšine kladné, z čoho sa tešíme a určite si nenecháme ujsť príležitosť si to v budúcnosti zopakovať.
Zoznam pozorovaných druhov:
kačica divá (Anas platyrhynchos)
bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus)
volavka popolavá (Ardea cinerea)
beluša veľká (Ardea alba / Egretta alba)
beluša malá (Egretta garzetta)
kormorán veľký (Phalacrocorax carbo)
haja tmavá (Milvus migrans)
orliak morský (Haliaeetus albicilla)
kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
myšiak hôrny (Buteo buteo)
sokol myšiar pustovka (Falco tinnunculus)
lyska čierna (Fulica atra)
kulík riečny (Charadrius dubius)
kalužiačik malý (Actitis hypoleucos / Tringa hypoleucos)
rybárik riečny (Alcedo atthis)
včelárik zlatý (Merops apiaster)
dudok chochlatý (Upupa epops)
tesár čierny (Dryocopus martius)
žlna zelená (Picus viridis)
trasochvost biely (Motacilla alba)
čajka neurčená do druhu (Laridae sp.)
ďateľ neurčený do druhu (Picidae sp.)
