Žlna sivá (Picus canus)
Počet hniezdiacich párov: 1 500 – 2 000
Počet zimujúcich jedincov: 3 500 – 6 000
Obdobie výskytu: celoročne
Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh
Náročnosť rozpoznania hlasu: 3
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3
Biotop: Hniezdi najmä v listnatých alebo zmiešaných lesoch v podhorských oblastiach a v lužných lesoch s roztrúsenými trávnymi porastmi. Vystupuje do nadmorskej výšky 1400 m n.m. Je to druh, ktorý má rád najmä otvorenejšie biotopy, napríklad parky, stromoradia, sady, cintoríny a pod. Ale vyhovujú mu aj lesné porasty s holorubmi.
Popis: Oproti žlne zelenej je menšia, pričom farba tohto druhu je tiež zelená. Ako napovedá anglický názov, hlava je sivej farby. Červenú čiapočku má len samec a aj to len veľmi oklieštenú. Tesne nad zobákom sa nachádza jemne červený pásik. Fúzik je u tohto druhu len naznačený a je oveľa tenší.
Hlas: Hlas sa podobá na hlas žlny zelenej, ale postupne spomaľuje a akoby sa rozširoval. Znie asi takto: „püpüpü püü pü pü pü pü pü“. Tento druh je typický aj bubnovaním. Hlas si môžete vypočuť tu.
Zaujímavosti: Oba druhy žlny sú viazané na kolónie mravcov, ktorými sa živia.
Pozrite si aj ostatné druhy zaradené v lekcii 4:
tesár čierny (Dryocopus martius)
ďateľ veľký (Dendrocopos major)
ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus)
ďateľ prostredný (Dendrocopos medius)
ďateľ malý (Dendrocopos minor)
ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos)
ďubník trojprstý (Picoides tridactylus)
krutohlav hnedý (Jynx torquilla)
Návrat na všetky lekcie, tu.
